Zundert/Bratislava
30. marca (TASR) - Bol to génius bojujúci s vlastnými démonmi, ktorý
výrazne ovplyvnil výtvarné umenie. Jeho neľahký život, naplnený
vnútornými pochybnosťami, poznamenal neúspech i chudoba. Útechu
nachádzal v maľovaní, ktoré sa pre neho stalo vyjadrením jeho pocitov.
V relatívne krátkom časom rozpätí približne desiatich rokov vytvoril
viac ako 2100 umeleckých diel – vyše 850 obrazov a takmer 1300 kresieb.
Mnohé z jeho diel ako napríklad Slnečnice, Kosatce, Hviezdna noc, Jedáci
zemiakov, či portrét doktora Gacheta si po smrti umelca našli milióny
obdivovateľov. Počas života však predal iba jediný obraz.
Vo štvrtok 30. marca uplynie 170 rokov od narodenia holandského maliara
Vincenta van Gogha, jednej z najväčších osobností výtvarného umenia.
Vincent Willem van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v holandskej dedine
Zundert. Mal piatich súrodencov, pričom najbližší vzťah mal s mladším
bratom Theom, ktorý ho počas celého života podporoval.
Spočiatku študoval doma pod dohľadom matky a vychovávateľky, ale v roku
1864 ho rodičia poslali do internátnej školy v Zevenbergene. Toto
obdobie bolo pre Vincenta van Gogha, ktorý od malička rád kreslil, veľmi
skľučujúce, pretože odlúčenie od rodiny znášal zle. V roku 1866
nastúpil na strednú školu v Tilburgu, kde sa jeho nepriaznivý psychický
stav ešte viac zhoršil.
Pokiaľ si v roku 1880 ako 27-ročný uvedomil, že jeho životným poslaním
je maľovanie, vyskúšal rôzne zamestnania od obchodníka cez učiteľa až po
kazateľa. Žil na rôznych miestach v Holandsku a v Belgicku, ďalej v
Londýne, aby sa začiatkom roku 1886 presťahoval do Paríža.
Vo februári 1888 odišiel Vincent van Gogh z francúzskej metropoly a
usadil sa v mestečku Arles, na juhu Francúzska. Tam začal vytvárať
niektoré zo svojich najslávnejších malieb, medzi nimi napríklad slávne
Slnečnice.
V októbri 1888 za ním do Arles prišiel Paul Gauguin, s ktorým chcel
založiť umeleckú komunitu. Po niekoľkých týždňoch sa ale začali medzi
dvoma umelecky vyhranenými osobnosťami s rôznymi povahami i
temperamentom stupňovať nezhody, ktoré vyvrcholili 23. decembra 1888.
Počas hádky zaútočil van Gogh na Gauguina, pričom vytiahol britvu. Po
hádke si ešte v ten večer odrezal van Gogh časť svojho pravého ucha a
odniesol ho jednej žene z neďalekého verejného domu.
Keď umelca začiatkom januára 1889 prepustili z nemocnice pokračoval v
maľovaní. Keďže ale v nasledujúcich mesiacoch jeho duševné zdravie
značne kolísalo, zo strachu z nového záchvatu choroby sa nechal v máji
dobrovoľne prijať do psychiatrickej liečebne v kantóne
Saint-Rémy-de-Provence. Maľovania sa ani tam nevzdal.
V máji 1890 liečebňu opustil a zamieril do dediny Auvers-sur-Oise
ležiacej neďaleko Paríža. Spriatelil sa s lekárom Paulom Gachetom, ktorý
sa podujal umelca liečiť. Zdieľal s ním aj vášeň pre umenie, pretože
Gachet bol sám amatérsky maliar.
Depresia umelca sa však stále zhoršovala, čo vyvrcholilo 27. júla 1890,
keď sa postrelil pištoľou. Podľa vlastných slov sa pokúsil zastreliť
uprostred polí, kde maľoval. O dva dni nato, 29. júla 1890, zomrel vo
veku 37 rokov.
Maľby Vincenta van Gogha boli ovplyvnené impresionizmom, ale zároveň v
nich možno pozorovať prvky expresionizmu a neskôr dokonca aj ranej
abstrakcie. Historici umenia radia van Gogha medzi zakladateľov
postimpresionizmu.
Dielo Vincenta van Gogha bolo počas jeho života takmer neznáme a umelec
sa nedočkal výraznejšieho uznania. Po tragickom úmrtí maliara však
stúpala jeho sláva závratnou rýchlosťou, najmä po výstave, ktorá sa
konala v Paríži 17. marca 1901.
Jeho obrazy sa stali postupne jednými z najdrahších. Napríklad, van
Goghov obraz Kosatce sa predal 30. marca 1987 za vtedy rekordných 53,9
miliónov dolárov. Tento rekord prekonal Portrét doktora Gacheta, ktorý
sa 15. mája 1990 predal za 82,5 miliónov dolárov.
Najväčšiu zbierku slávneho maliara môžu návštevníci obdivovať vo Van
Goghovom múzeu (Van Gogh Museum) v Amsterdame, ktoré oslavuje tento rok
50 rokov svojej činnosti. Múzeum otvorilo brány 2. júna 1973.
0